sandal

Pokúsil som sa o návrat v čase o 30 rokov späť do toho istého priestoru.

Píše sa rok 1985 a mne končí služba vlasti v zbrani. Počas služby som si hovorieval: „Raz sa sem vrátim. Prídem sa pozrieť na celú tú „zelenú“ záležitosť z druhej strany, civilnej.“ Vtedy nás ani nenapadlo, že sa môže niečo zmeniť, resp. prevrátiť na ruby … a bolo to za pár rokov 🙂 .

Tri desiatky rokov ubehlo, jeden sa ani nenazdá a niekedy je to až frustrujúce. Ale za ten istý čas sa hodne zmení aj určitý priestor … a to už môže pôsobiť pozitívne. Aspoň vojenský priestor, kde som slúžil sa zmenil markantne. V „tej“ dobe nás ani nenapadlo, že armáda z objektu odíde a odovzdá ho celý civilnému sektoru. Z vojenských objektov sú dnes výrobné a kancelárske priestory, z buzerplacu parkovisko, ploty zmizli – niečo úžasné 🙂 . Keď mi o tom jeden kolega hovoril (slúžil tamtiež), hovoril som si – ak budem mať tadiaľ cestu, musím to vidieť. A pred nedávnom sa mi skutočne naskytla príležitosť vidieť to na vlastné oči. Samozrejme som si to nafotil a je len škoda, že nemám fotky s pôvodným využitím areálu (v tom čase bol foťák niečo ako zbraň západných spravodajcov).

Foto 1 – kedysi vstup do kasárni. Naprieč komunikácii bola brána pre auta. Ovládala sa reťazovým pohonom, ktorý spúšťal strážny z búdky na fotke. Dnes je brána odstránená, búdke zamurovali okno. Pre peších boli schodíky s múrikom. Za vstupnou búdkou bola kedysi lampasácka jedáleň – dnes, autoškola. Paráda 🙂

Foto 2 – kedysi deveťáreň (kancel dozorčího útvaru) – dnes tam robia žalúzie. Paráda 🙂

Foto 3 – kedysi buzerplac a tribúna odkiaľ na nás lampasi ideologicky vplývali, vyvreskovali povely pri pochodoch, alebo pred ňou telovýchovný náčelník určoval tempo rannej rozcvičky. Keď som videl tento symbol moci a povýšenectva v takejto devastačnej podobe – balzám na dušu. Paráda 🙂

Foto 4 – kedysi môj prápor. Motostrelci + PL batéria. Naša rota bola hen tam vzadu, na prízemí. Tuto pred vchodom sme sa zoraďovali, zratúvali. Dnes je tam krajčírske učilište. Paráda 🙂

Foto 5 – posádkové veliteľstvo. Priznám sa, neviem, čo je tam dnes, ale určite je to …. Paráda 🙂

Foto 6 – miesto pre návštevy. Bola aj návštevná miestnosť, ale tam sa nikto necítil príjemne (zrejme špatné čakry). Poväčšinou návštevy čakali na svojho vojačika tu. Ak nešťastník nemal vychádzku, mohol sa tuto chvíľu porečňovať sa mamou, tatou, či frajárkou. Hodne tu posedávali miestne devy, ktoré sa neodťahovali od vojačika, lebo chodiť v tej dobe s vojakom bolo dehonestujúce. Bol som milo prekvapený, že toto zákutie vôbec prežilo do dnešnej doby, aj keď veľmi zanedbanom stave. Tie lavičky by veru mohli rozprávať ….

P.S.: Autorom všetkých uvedených fotografií je autor blogu