sandal

Bicykel – jeden z najúžasnejších vynálezov ľudstva. Je jedinečný a nenahraditeľný. Pre mňa je viac ako aeroplán alebo Veľký čínsky múr. Porovnávam neporovnateľné? Ná nech.

Nepamätám si, ako som sa učil bicyklovať a len matne si spomínam, ako som v predpubertálnom veku z bicykla posledný krát zliezol. V určitom veku máme poväčšinou iné priority ako sa preháňať na oceľovom tátošovi s vypúlenými očami, s vetrom vo vlasoch a muškami medzi zubami. Celé roky, ba až desaťročia mi bicýk nechýbal a dokonca som na dospelých cyklorekreantov pozeral s nepochopením.

Až kým som sa neobjavil pred 15 rokmi  v Amsterdame. A tam som to objavil.

Keď som tam videl to neuveriteľné množstvo bicyklov a dobre zorganizovanú armádu cyklistov, veru mi padla sánka …

                                                        foto: archív autora

… a po čase som dokonca usledoval, že cyklista je v Holandsku morálne najsilnejší účastník cestnej premávky. Stalo sa mi, že ako chodec som omylom vstúpil na cyklochodník a obmedzil som jednu cyklistku … keby pohľady zabíjali, už tu nie som. Jednoducho pravidlá berú vážne.

Nedalo mi to. Keď sme sa vrátili domov, už som nemal pokoja. Vedel som, že musím mať bicykel. Nevedel som kde sa dá bicyklovať, nevedel som či sa ešte viem bicyklovať, s kým sa budem bicyklovať, kedy sa budem bicyklovať (veď furt nemám čas), ale už som bol trafený. Silno a presne. Jednoducho VÁŠEŇ … a musím povedať, že vášňami som sa vždy nechal rád pohadzovať (nebudem sa rozpisovať akými – mládeži neprístupné).

Oukéj, vášeň mám už v žilách, ďalšie čo potrebujem je technický prostriedok. Ako na to? Favorit z mladosti pochabosti mi ukradli feťáci z pivnice a do nového nebudem zatiaľ investovať, veď môže ísť len o chvíľkový ošiaľ na jednu sezónu. Mám si teda bike kúpiť z druhej ruky, ukradnúť niejakému feťákovi (oko za oko), alebo si poskladať?

Tam kde ja vôľa, tam je aj bicykel. Boli sme na nákupoch a v tej dobe mal jeden náš supermarket cyklokútik s náhradnými dielmi  kvality, povedal by som základnej rady značky: neznačkové. Za pár korún som kúpil riaditka a brzdové páčky … keď ma ovládne vášeň, chovám sa ako idiot. Doma som ešte krútil hlavou nad mojími myšlienkovými pochodmi, ničmenej som skompletoval riaditka s páčkami, zobral toto torzo do rúk a robil som: „brrrm-brrrm“. Chorý človek, inak to dnes neviem nazvať. ALE – rukavica bola hodená, veľká investícia (cca 50 korún) investovaná, chýba už len niejakých 100 súčastok. Tuto niekde v tomto štádiu som sa akosi zasekol, až kým som nenašiel u kolegu v regále starý dodrbaný rám z Favorita aj s vidlou. Dohodli sme sa na fľaške vína, ktorú sme spolu aj vypili, takže ma rám vyšiel na 1/2 fľašky. Dobre rátam?

A potom to už išlo ráz naráz … musel som čo-to poštudovať o prevodoch, brzdách, stredovom a hlavovom zložení, kľukách, kolesách, plášťoch. Rám sa vyčistil, navarili sa rôzne držiaky, úchyty a ako čerešnička: práškový náter. Hotová maturita.

Fajn, máme už aj technický prostriedok, môžeme začať. Bicýk som vyviedol na cestu, ako ľaknutého somárika a opatrne som položil svoj zadok na sedaňu a pome ho. V ten moment som si ešte neuvedomoval, že mi začína nová etapa v mojom životnom štýle. Bol som uveličený a uchvátený týmto jednoduchým strojom. Otvorili sa mi doslova nové obzory.

Dnes na bajku chodím skoro všade – do práce, rekreačne, na drobné vybavovačky. Musím povedať, že pôvodný bajk už nemám. Kúpil som novú kostru (Al zliatinu) a poskladal som nový bajk – na mieru. Poskladal som jeden aj manželke a ešte jeden do rodiny. V zime, po sezóne si vždy servisujem. Niektoré obdobia servisujem aj 5-6 bajkov v rodine a kolegom.

Čo sa jazdenie týka, rezervujem si jeden deň v týždni na také malé domáce, aj zahraničné pojazdenie v rozsahu 60 – 160km. Pekne po rovinkách, kvalitný asfalt, kvaliná strava (lepenec, voda, jablko, cukríky, musli). Počasie? Sezónu mám celoročnú od 0 do 27-28°C. Za tých 15 rokov som najazdil cca 80 tisíc kilometrov, čo je dva krát okolo zemeguli. Zdá sa vám že machrujem? Áno machrujem, lebo mám z toho neskutočnú pasiu.

Najpodstatnejšie na celom tomto  cirkuse je podľa mňa kondícia. Nielen fyzická, ale aj mentálna. Na bicykli pri sólo jazde sa venujete len jednoduchým myšlienkam, žiadne stresy. Odmietam jazdiť s niekým, kto furt niečo rieši, hovno vyrieši, ale rýpe do všetkého. Rovnako aj ponuky na spoločný výjazd od kolegov odmietam, lebo viem naisto, že by sme sa bavili o robote. Ďakujem, nereflektujem.

Stretávam aj osamelých jazdcov so zapnutým rádiom na zadnom nosiči. Nopochopím. Stretnem manželov, čo sa nahlas vadia. Nepochopím. Stretávam mladých a zdravích na elektrobicykloch. Možno pochopím neskôr.

Chcem týmto z vlastnej skúsenosti doporučiť bicykel, ako prostriedok na aktívny oddych pre všetky vekové kategórie. Dokonca aj pre tých, ktorí sa nevedia bicyklovať. Videl som dospelých na trojkolke, ktorí sa možno nevedeli byciklovať, alebo majú problém s motorikou. Niektorí majú trojkolku, vzadu upevnené barle. Stretávam borca na bycikli s jednou nohou a neide o trojkolku, ale klasický bajk, ibaže s jednou kľukou.

Čo je na tom bicykli také úžasné? Dve kolesá, pár trubiek. Chápete to?