sandal

Kúpil som si novú hajzlovú dosku.

Tomuto počinu predchádzala rekonštrucia bytu, takže sa kúpil nový hajzel a na nový hajzel samozrejme patrí nová hajzlová doska. Ale nie obyčajná klasická, biela, na akú som pokladal svoju riť celý svoj život. Chcelo to niejakú inováciu, niejakú divočinu. Som toho názoru, že hajzel môže byť trochu gýčový … ba aj hodne cez čiaru.

Nakoľko pôjde o predmet, ktorý bude v priamom konakte s pozadím užívateľov , rozhodol som sa pre výber v „kamennej“ predajni. Človek si môže výrobok poobzerať, pomerať, omakať, proste zhodnotiť detaily a kvalitu výrobku. Takto ma nemôže výrobca odžubať.

Ale on môže … dnes to viem. Je až neuveriteľné, čo sa dnes predáva za šmejd s perfektým povrchom, za nemalé peniaze. Dnes už viem aj to, že bežný smrteľník nedokáže odhaliť podradnú kvalitu, ak si dá výrobca záležať. V tomto prípade už neide o zabudované kurvítko, neide ani o fejk. Je to originál … celé zle.

Išlo o túto hajzlovú dosku

                                                         Foto: archív autora

Je pekná, však ? Mne sa páčila hneď a vybrali sme si ju zo širokej ponuky. Hajzlová doska sa teda kúpila, priniesla domov. Doma som ju ešte podrobne poprezeral, nenašiel som žiadnu závadu, takže som ju namontoval. Na náš hajzlík sadla perfektne. Čo vám poviem, radosť pozrieť, radosť posedieť. Vyzerala prefektne so sklopeným i vyklopeným krytom a nakoľko som ako dlhoročný manžel patrične vycvičný, pri malej potrebe som poctivo vyklápal a aj sklápal sedaciu časť … proste starý čuramedán. Chodil som na hjzlík možno častejšie, ako bolo treba, jednoducho som sa nevedel nabažiť … pripadal som si ako hajzlofil. Všeko fungovalo, ako malo.

Ale len do času.

Po veľmi krátkom období som si pri zasadnutí na dosku všimol, že sedím akosi nakrivo. Opýtal som sa všetkých spoluužívateľov, či pociťujú rovnaký diskomfort. Potvrdili moju diagnózu, niečo tu nesedí …evidentne nesedí riť na šerbeľ. Po podrobnej inšpekcii som prišiel na to, že plastové pätky praskli a pri zasadnutí sa deformujú. Išlo o túto súčasť:

                                                        Foto: archív autora (ilustračné foto)

Takže čo? S doskou sme doposiaľ boli spokojní, reklamáciu som zavrhol, nakoľko nový kus by sa zachoval určite rovnako. Vtedy som si mylne myslel, že som prišiel na už spomínané kurvítko a mal som radosť, že to dokážem vyriešiť. Pätky som nahradil festovnými nylonovými krúžkami. Tie som priskrukoval do dosky

                                                        Foto: archív autora

A žilo sa ďalej. Doska opravená, všeko sedelo ako už spomínaná riť na šerbeľ. Nič sa nevaklalo, nič nevŕzgalo, no paráda. Radosť posedieť.

Až naraz, niečo začalo haprovať.

Niečo bolo s pántami. Pri bližšej inšpekcii som prišiel na to, že pánty sú zaskrutkované skrutkami do dreva a tie sa v doske vyvaklali.

Ešte furt mi nedocvaklo, čo sa deje … v tomto momente mi to malo už zopnúť.

Diery som prevŕtal durch a dal som tam skrutky do dreva s polguľovou hlavou.

                                                        Foto: archív autora

Pri posedení skrutky nazavadzali, komfort zachovaný, dizajn mierne utrpel.

A potom prišla posledná kvapka, pohár pretiekol.

Pri zdvihnutej doske som si všimol akési rapiny z vnútornej strany dosky. Začal som to bližšie skúmať a prišiel som na príčinu všetkých problémov. Doska nebola z plastová, ako som pôvodne myslel, ale bola z lisovaných vlákien akejsi dreviny, možno bambusa. Niečo ako hobra

Foto: archív autora

Na tomto lisovanom produkte bola nalepená fólia s pekným motívom.

A sme doma …. teda v hajzlu !!!

Samozrejme, že skrutky nedržali v hmote lisovaných vlákien, ani nemohli.

A tie rapiny … tam kde sa spájali krycie fólie na hrane dosky sa dostalo vlhko, ktoré je v danom priestore neustále. Vhkom začala pučať drevitá zmes. Ešte stále som sa snažil dosku zachovať, tak som napuchnutú časť zrezal a natrel farbou a lakom, aby sa vlhko nedostalo do materiálu. Márosť nad márnosť.

Tuto je ukážka, kam až devastácia postúpila

                                                       Foto: archív autora

Bitva aj vojna je prehraná, flintu hádžem do žita a hajzlovú dosku do smetí. Tento blog píšem pre to, aby ste milí spoluobčania nenaleteli na podobný nezmysel ako ja. Dávajte na to majzla.

A čo by som napísal výrobcovi? Ďakujem za ďalšie školenie v džungli nekvality a zavádzania.

Dovi, dopo, dopi …