Pevnosť If

29. januára 2017 09:13, Prečítané 57 297x, sandal, Nezaradené

Pevnosť na ostrove v stredozemnom mori pri francúzskom pobreží … neodmysliteľne sa nám spája s románom „Gróf Monte Christo“. Dovolenkovali sme s manželkou v tejto nádhernej destinácii, tak nám nedalo nepozrieť si tento ostrov. Dá sa naň preplaviť trajektom z prístavného mesta Marseille.

Ono sa povie – preplaviť, ale pri mojej chabej nemčine si v južnom Francúzsku príliš nepokecáte. S chabou nemčinou si nekúpite ani chlieb, pokiaľ ovšem naň neukážete prstom. Francúzi sú veľkí patrioti a vyžadujú komunikáciu v ich jazyku. Dá sa tento blok prelomiť tým, že sa naučíte zopár francúzskych slovíčok a keď vidia vašu snahu, dá sa prejsť na nemčinu, či angličtinu (skúšal som aj slovenčinu, ale nikto sa nechytal). Prečo to spomínam … nuž preto, lebo som sa bál nastúpiť na spomínaný trajekt, aby nás s manželkou na ostrove nenechali.

Pri vystúpení na ostrove sme prišli do pevnosti, kde sme v rade postupovali k pokladni. Po zakúpení vstupenky sa taký mladík každého pýtal, v akej reči chce sprievodný prospekt – tak boli tam domáci, Nemci, Amíci, Španieli … a MY s manželkou. Mladík mal hrubý štós prospektov, zrejme aj v reči juhoamerických indiánov. Mladík bol veľmi hrdý na ten svoj „zväzok“ a mal obrovskú radosť, že okamžite našiel prospekt v danom jazyku … až sme pred ním stanuli my a na dotaz, aký jazyk ma vybrať – som mu povedal: „SLOVAKIA !“

To by ste mali vidieť jeho výraz … fakticky mu ta sánka spadla. Zrejme o takom národe v živote nepočul. Začal horúčkovite listovať v tom svojom štóse a jedine čo našiel, bola slovinčina. Neisto mi prospekt podal.

Hovorím mu: „Non Slovenija. Besion SLOVAKIA !“

Bol hotový – poty mu vystúpili, ruky roztriasli. Bral to ako ťažkú osobnú profesionálnu prehru. Zachránili to starší francúzsky manželia za nami, ktorí mu vysvetlili, že sme bývalí čechoslováci a mal by nám vyhovovať sprievodca v češtine. To som potvrdil „Oui, oui.“ Mladík utekal do svojej kancelárii a ihneď sa vrátil s českou verziou.

Bol prešťastný, že to zmákol, tak mu hovorím „BIG PROFESIONAL“

Taký úsmev, čo následoval by ste mali vidieť – doslova od ucha k uchu.

No, všetko dobre dopadlo, aj naspäť do prístavu sme sa dostali a tuto je zopár fotiek …

…čo ma prekvapilo, ako je ostrov blízko – na dohľad (pohľad z pevnosti na Marseille)

Foto: archív autora

… pohľad z trajektu Foto: archív autora

… nádvorie Foto: archív autora

…. vchod do kobky

Foto: archív autora

… únikový otvor (bola s nami aj mladá rodinka s 2-3 ročným chlapčekom … ten keď uvidiel tú úžasnú dieru, okamžite sa k nej rozbehol a začal sa do nej pchať, ledva ho mamka stihla včas zachytiť 🙂 )