sandal

Legálne parkovanie na chodníku je u nás povolené relatívne krátko, ale aj za tak krátky čas je znať, že zákon je nedokonalý a povrchný. Od samotného počiatku platnosti zákona sú protesty a výhrady občanov … ide o peších užívateľov chodníka. Ani sa im nedivím, nakoľko mnoho šoférov zaparkuje auto bez rozumu a bez citu. Potom niet divu, že hlasy nespokojných vyústili do návrhu kategorického riešenia –

http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/chysta-sa-navrh-roka-zakaz-parkovania-na-chodnikoch-706705

Chybou v zákone je, že predmetné parkovanie rieši celoplošne, len s podmienkou, aby bol zachovaný voľný priestor 1,5m. Tu sa stala chyba … nie každý chodník je vhodný na takéto parkovanie. V určitých lokalitách nemusí byť 1,5m postačujúcich, v iných nie je chodník dimenzovaný na takúto záťaž … a existujú určite aj lokality s inými pádnymi argumentami.

Čo je ale najväčší problém spoločného užívania chodníka je arogancia vodičov, respektíve parkovačov (tým nemyslím pojedačov párkov 🙂 ). Tí arogantnejší dokážu zabrať celý chodník a tí menej arogantní nerešpektujú povolený limit. V týchto prípadoch nepochopím benevolenciu mestskej polície, veď nasadenú papuču vidím hodne sporadicky (odťah v takýchto situáciách je zbytočné pálenie nafty), takže mesto prichádza o značnú časť príjmu. Myslím, že každá obec si musí určiť miesta, kde je možné využiť daný spôsob parkovania a hlavne treba na daný chodník zakresliť, kde zákonná hranica existuje.                                                                    foto je z archívu autora blogu

Autá niekde parkovať musia a je to len v nás, ako sa k tomu postavíme – chodci, vodiči, samospráva. Akýkoľvek dobrý zákon je nanič, ak nie je dodržiavaný, kontrolovaný a sankcionovaný.