sandal

Určitý čas si uvedomujem, že mám len približnú predstavu, ako vlastne vyzerá súčasná verzia vychádzkovej uniformy našich ozbrojených síl (preto som bol aj celý vyjukaný, keď Danko dostal kapitána … s 3 hviezdami – kedysi boli kapitáni štvorhviezdičkoví). Vzhľadom na to, že na uniformu prispievam odvodmi aj ja, je to smutný fakt, že nemám páru, ako vyzerá. Nenašiel som ju ani v štandardnom internetovom vyhľadávači. Je pravda, občas sa v televízii mihne minister obrany v uniforme (konečne máme ministra obrany vojaka z povolania), niekedy zachytím (tiež v TV) časť oficiálnych akcií, kde sú naši vojaci v predpisovom oblečení, ale to je málo na to, aby som si uniformu zapamätal (ani neviem, či je k uniforme brigadírka, alebo lodička). Skôr sa sústreďujem na obsah daných reportov.

Uniforma armády SR mi chýba na ulici.

Neviem, aké sú v súčasnosti predpisy a pokyny (Zákl-ř.1, Zákl-ř.2) na nosenie, resp. nenosenie vojenského hávu, ale jednoznačne je chybou, že naši profesionálni vojaci neprezentujú svoju identitu. Keď to porovnám s armádou za socíku, tak nielen profesionálni vojaci (lampasáci, furťáci, strieborní „generáli“, …), ale dokonca aj my, čo by stavy prezenčnej služby, sme museli byť v uniforme na vychádzke, opušťáku, či dovolenke. Vlastne ma napadá, že lampasi mohli byť mimo služby v civile, ale mužstvo v žiadnom prípade. A tá uniforme musela vyzerať … jak zo škatuľky – vyžehlená (látka bola veľmi kvalitná, nekrčivá), topánky vyčistené … nesmel chýbať ani gombík, inak ma spucoval kdejaký poručík – ucháň.

Ale vráťme sa späť do reality týchto dní. Podľa toho, že uniformu armády bežne v občianskom živote nevídam, podvedome si myslím, že armádu asi ani nemáme. V dnešných neistých časoch by našincovi dobre padlo, keby mu uniformovaný spoluobčan dodal väčší pocit bezpečnosti a istoty. Lebo to vo mne uniforma evokuje – bezpečnosť a rešpekt. Dokonca aj vodič autobusu v služobnej polokošeli s logom DP má väčší rešpekt, ako jeho kolega v hawaike. Ale to hovorím hlavne za staršiu generáciu, lebo myslím, že mladí takto uniformu nevnímajú a ani nemajú prečo ju takto chápať. Nemali sa kde naučiť úcte k rovnošate – na vojne neboli, colníkov na hraniciach nieto (z tých sme teda mali vietor), policajtov vnímajú len ako dopravákov, ktorí merajú rýchlosť a dávajú fúkať, hasičov vidia len v letku, letcov vôbec nevidia, poštári už uniformu nemajú, poľovníci sú skrytí na posedoch … tak ostáva už len SBS-kár a železničiar 🙂 . Zas sa musím vrátiť späť do minulosti – SBS, to bola kedysi ZS (závodná stráž) … boli to taký vypasení chlapi a herdeg baby v sivých uniformách, opásaní remeňom, riť vyblýskaná od dlhého sedenia a mali pištoľ !!! S ostrými !!! Načo im bola to neviem, ale rešpekt sme teda mali všetci, aj direktor s námestníkmi.

Takže ako je to vlastne s tou súčasnou armádou? Existuje, alebo nie? Ak existuje, tak ako to funguje? Vojak profesionál príde do práce v civile a potom sa prezlečie do vojenského? Ak by šiel z domu vo vojenskom, ušetrí jedno prezlečenie ráno a jedno poobede.  Alebo dlabe na to a celý deň je v civilnom? Možno pri dnešnej liberalizácii sú všetci v kasárňach … v joggingoch, teplákoch, či bermudách. Potom to ale nie je armáda, lebo v armáde sa zdraví salutovaním a salutovať sa môže len v uniforme (kedysi k čapici, resp. k štátnemu znaku na čapici), preto mi je aj smiešne, keď americký prezident salutuje v civile – jednoducho “ Donald“.

Uniformu nemôže nosiť kdejaký odkundes – tú si treba zaslúžiť a pokiaľ hovoríme o uniforme armády SR, tým dupľom. Do uniformy patrí aj dobrá postava (tlstý vojak nevzbudzuje prílišný rešpekt) s predpisovým chovaním a držaním tela, ráznym krokom … takže nie je pre každého a tým by mala byť výsadou a pýchou pre tých, ktorí na ňu majú právo. Preto si myslím, že patrí do každodenného koloritu nášho života.

Čo poviete vážení?