sandal

Vek je dôležitý faktor. Vo všetkých ohľadoch a vo väčšine situácií. Je zaujímavé, ako sa zmenil uhol pohľadu spoločnosti na tento faktor za posledných 20 rokov. Určite ste tento fakt zaznamenali všetci, hlavne skôr narodení. Každá veková skupina to vníma inak, ale veľmi citlivo to určite vnímajú súčasný 40 a 50-tnici. Patrím do nej aj ja. A moje postrehy a pocity?

Doba, keď som patril do skupiny mládežníkov, či mladých občanov republiky boli preferovaní tí skoršie narodení. Vo verejnom,  spoločenskom aj pracovnom prostredí. V tomto období bolo samozrejmosťou uvoľniť miesto v dopravnom prostriedku staršiemu, pozdraviť ako prvý, pomôcť susede s taškou a žiť s vedomím, že nie vždy nás tí starší brali celkom vážne 🙂 . V práci to bolo znať už hodne výrazne. V samotných vzťahoch na pracovisku a hlavne na výplatnej páske. Pracovník s dlhšou praxou mal omnoho vyššiu odbornú aj tarifnú triedu, ako mladý kolega. Boli to diametrálne rozdiely, ale nie vždy platilo, že pracovník pri dlhšej praxi mal aj väčšie schopnosti. Niektorí dokonca mali väčšie schopnosti, len ako podviesť systém.

Dnes som vo veku, kedy by sa mi malo dostávať výsad, ktoré boli uznávané v dobe nedávno minulej … ale ouvéj, doba sa nám zmenila, dnes patrí svet mladým. Vo všetkých sférach. Moje súčasné postrehy tu nebudem rozmieňať na drobné, každý to možno vidíme inak.

Aké mám z toho pocity? Som rád, že mladí ľudia môžu niečo dosiahnuť aj v mladom veku (bez preukazu SZM) vďaka svojmu úsiliu a schopnostiam … som rád, že na vysokých postoch nesedia senilní starci, ktorí robili choré rozhodnutia „pre dobro mladej generácie“. Zatiaľ mi nevadí, že mi nikto neuvoľní miesto v MHD, stáť ešte vládzem.