sandal

   Klamať je prirodzené, potrebné, užitočné a nepostrádateľné. Napísal by som aj ľudské, ale aj zvieratá klamú ako sa len dá. Našlo by sa premnoho príkladov – od chameleóna, „mŕtveho chrobáka“, až po domácich miláčikov.

   Klamstvo bolo vždy odsudzované. Všetkými kultúrami, náboženstvami, sociálnymi vrstvami, etnikami, generáciami,  spoločnosťami všeobecne. Ale vždy to bolo farizejské odsudzovanie. Tí čo odsudzujú klamstvo a najviac nás odrádzali od tohto zvyku, klamú rovnako ako všetci. A výrazom všetci, myslím doslova všetkých.

   Už malé dieťa hraje túto hru s rovesníkmi, rodičmi. Robí to pudovo. Prečo asi? Nuž preto, aby sa pripravilo na život. Aby si nacvičilo  „obranu – útok“ vo verbálnej forme. Samozrejme, že dieťa je vedené k „neklamstvu“ a dospeláci sa snažia rozkryť celú konšpiráciu dieťaťa. Čo slabšie detské povahy hodia flintu do žita, ba až pustia do gatí, ale tí srdnatejší kľučkujú a snažia sa prekryť jednoduchý podvod, či nezbednosť zložitejším podvodom, lepšou fintou – a v tom to je. Tam sa cibrí vynaliezavosť, nezdolnosť, kreativita … ale hlavne pamäť. Lebo ten, čo klame musí mať fest dobrú pamäť. Z tohto jednoznačne vyplýva, že do života je lepšie pripravený zdatný klamár, ako pravduhovoriaci poctivec. Trochu ma mrzí ako odžubávajú súčasní tínejdžeri – vôbec im nezáleží na tom, aby sa na danú lož neprišlo. Klamú tak diletantsky, že lož je odhalená za pár dní. My, ako mladí sme luhali len vtedy, ak bol predpoklad vysokej úspešnosti. Ak by sa na klamstvo prišlo, neklamal som … toľko IQ som mal.

   Na druhej strane máme porekadlo „Lož má krátke nohy“ … a to platí. Skutočne chronickí a permanentní luhári, klamári a kŕmiči sú skôr či neskôr odhalení a tento biľag už nie je možné odstrániť. Majú ho naveky.

   Takže ako? Ako na to? Nuž, ako na všetko … s citom, s mierou, podľa danej situácie a podľa rizika odhalenia a dôsledkov. Jednoznačne treba najprv nacvičiť techniku samotného prejavu. Tam netreba veľa – podstatné je pozerať priamo do očí kŕmenej osobe, v žiadnom prípade neuhýbať pohľadom. Ruky v kľude, postoj nenútený. Dávať obrovský pozor čo mi lezie z úst a okamžite si to vrypovať do pamäte s prioritou No.1. Tieto maličkosti určite lepšie vysvetlí pedagóg na hereckej akadémii, či lektor v prípravke politických kádrov a hovorcov. Podstatné je, aby si každý osvojil svoj štýl, ktorý kopíruje jeho prirodzenosť.

   Ďalšia dôležitá vec je, kedy klamať, či zavádzať. Jednoznačne aby bol niejaký efekt. Efektom nie je, ak tvrdíme, že vypijeme 1/2litra rumu na ex, alebo beháme polmaratón. To je len plytvanie talentom. Každý máme iné priority, takže každý si musí premyslieť, kedy vytiahne svoje najťažšie kalibre. Faktom ale je, že mnohokrát začneme kŕmiť z ničoho nič a už sa v tom vezieme, ani nevieme ako (a kŕmená osoba rovnako). Ja mám napríklad rád klamárikov, ktorí si vymýšľajú za účelom pobavenia druhých. Ak sú v tom dobrí a vedia pobaviť, prečo nie. Rovnako je u mňa vysoko cenená tzv. milosrdná lož. Pomôže, neublíži.

   Ako sa vraví – papier znesie všetko, tak aj v tomto prípade blog znesie tiež všeličo 🙂 . Ale v tomto prípade je blog pravdivý, čím samozrejme nechcem povedať, že moje ostatné blogy sú znôška lží a klamstiev. To mi verte a pritom sa Vám môžem pozerať priamo do očí.