sandal

Vnucovanie sa … na to treba mať povahu. To sú tie typy, ktoré vyprevadíte dvermi a kým sa otočíte, už máte takúto vtierku znovu v miestnosti – vlezenú oknom, či komínom. Dokážu hodne. Svojou buldočou vytrvalosťou mnohokrát zlomia obranné mechanizmy napadnutého objektu.

Nehovorím teraz o svojich blížnych, ale o obchodníkoch. Hlavne o obchodníkoch s mäsom … s poľským mäsom. Väčšina slovenských konzumentov odmieta mäso pôvodom od naších severných susedov. Vieme prečo. Najprv sme ho odmietali so serióznym označením o pôvode produktu. Fajn. Obchodníci sa vynašli: prebalili mäsko tak, že sa zaraz tvárilo, ako originál zo slovenských zverí. Pravda časom vždy vypláva na povrch. Takisto v tomto prípade a zákazníci veria, že sa tak už nedeje (aspoň nie v masovom merítku). Takže po tejto alternatíve nastupuje plán „C“ – spracovanie dovozového mäsa do „slovenských“ produktov. A furt je to o tom istom – vpašovať pofidérny produkt na náš tanier. A darí sa, darí. Bodaj by sa nedarilo, keď naše dozorné orgány sú darebné, postihy bezzubé a peniaze také mocné.

Pohľad laika:

Bol by problém, pri dnešnom technickom zabezpečení usledovať:

— koľko mäsa sa vyexpedovalo z nášho jatočného dobytka na náš trh?

— koľko mäsa sa doviezlo?

— koľko mäsa sa predalo pod akou šaržou? Cifry by mali sedieť … plus mínus.

A na záver výkrik do tmy: NEMÁME ZÁUJEM O TENTO PRODUKT. Myslíte, že to niekto včul začul?