Totálna devastácia (foto: autor článku)Už si to celkom dobre nepamätám, takže buď som pred päťdesiatimi rokmi chýbal na hodine prírodopisu, alebo som nedával pozor, ale akosi si nepamätám, že by sa v tej dobe (70-te roky m.s.) spomínal výskyt bobra v našich končinách. V končinách, kde som vyrastal sa teda bobor nevyskytoval určite … to viem naisto, lebo som v tých končinách bol. A nebol som tam len ja, ale celá hrča iných pobehajov a bobora nikto nezhliadol … jedine, kde som bobra zhliadol, bolo na našej slovenčinárke, keď mala šaty bez rukávov. Pri vehementnej gestikulácii som videl bobrov dokonca dvoch.
Jednoznačne čo si pamätám bol výskyt bobra v literatúre, ktorej dej bol situovaný v divočine severoamerického kontinentu. Túto dobrodružnú literatúru sme doslova a do písmena žrali na kilá. Dodnes deň si pamätám niektorých autorov – K.May, J.F.Cooper, J.London. S literárnym bobrom som sa stretol aj v literatúre pre deti a mládež, v klube Rýchlych Šípov, kde sa imaginárny bobríci lovili – ako si matne spomínam, lovil sa bobrík odvahy, bobrík mlčanlivosti a ešte veľa ďalších. Bolo ich zo desať. Bobríka mlčanlivosti by som naordinoval niektorým politikom – aj 30 krát v mesiaci. Princíp tohto bobríka bol v tom, že dotyčný nesmel prerieknúť ani jedno slovo, či písmeno behom 24 hodín.
To bola minulosť. Dnes a v posledných rokoch je situácia iná. Bobor je tu. Odborníci a ochranári tvrdia, že sa vrátil, že tu býval v dávnych dobách a že je to fajn.
Je to jednoznačne tak?
Zvyknem rešpektovať názory odborníkov a ochranárov, ale už som mnohokrát zistil, že ochranár nemusí byť odborník … dokonca ani odborník, nemusí byť odborník. Môže byť špatne vyštudovaný (pri súčasnej úrovni školstva bežný jav), môže byť zdatný odborník, ale zmanipulovaný a môže byť sprostý jak bedňa gitu, ale má potrebu prezentovať názor. Akýkoľvek.
Snažím sa v tom maraste zorientovať a neostáva mi nič iné, ako sedliacky rozum a overovanie si informácii v rôznych zdrojoch. Okrem vlastníctva sedliackeho rozumu mám ešte jeden zdroj informácii – veľmi rád sa bicyklujem (bajkujem po našom). Bicykel má obrovský potenciál: dostane sa skoro všade a dokáže uraziť relatívne veľké vzdialenosti … a je z neho veľmi dobrý výhľad. A vo to de, ako hovoria bratia za Moravou.
Ale k meritu veci. Som z Bratislavy takže som niečo usledoval z tohto regiónu, čo sa týka problematiky výskytu bobra. Hovorím problematika, lebo podľa mňa problémy sú a nie, že nie.
Prvý krát som zaznamenal výskyt bobra spred viac ako 20-timi rokmi pod mostom Lafranconi na pravej strane Dunaja. Stopy boli jednoznačné – ohlodané kmene stromov. Pozeral som na to jak puk a chvíľu mi trvalo, kým mi docvaklo, kto, respektíve čo to spôsobilo. Ale furt mi nešlo do hlavy, čo robí bobor na takom toku, akým je Dunaj. Čo ho chce prehradiť? To ťažko.
Oukéj, bobor je tu. Usledoval som ďalšie aktivity tohto tvora na iných lokalitách. Na bicykli mám akčný rádius cca 100km, takže trasy Moravský Svätý Ján – BA, Komárno – BA, Viedeň – BA, Nizider – BA, Malé Karpaty, JURAVA mi trochu rozšírili obzory.
A práve pri sledovaní stôp bobra v rôznych lokalitách mi vyvstala dilema: je prospešný pre krajinu, alebo skôr škodí? Podľa môjho názoru, záleží od lokality. Videl som bobrie hrádze v Malých Karpatoch. Vytvorenou hrádzou vznikol bazén s plochou 3-4 áre. Vytvoril vodozádržný systém, čo je myslím pozitívne. Ani si neviem predstaviť, ako to musí v tomto bazéne hýriť životom. Z pôvodných stromov, ktoré boli v bazéne zostali len pahýle – zrejme poslúžili ako stavebný materiál a krmivo. Bohužiaľ, ale sme v lese – jeden strom zahynie, ďalšie dva sa tlačia na jeho miesto.
Iný dojem mám z prítomnosti bobra na veľkých tokoch a umelých kanálov. Stopy sú devastačné, prospešnosť žiadna.
Bežne jazdievam bicyklom po hrádzi na ľavej strane Dunaja smer Šamorín. Pred odbočkou do Šamorína je taký výbežok pevniny do Dunaja, niečo ako ako poloostrov. Vytvorili ho pri výstavbe kanálu, zrejme pre rekreačné aktivity – na Googl Maps je tam jeden bod „Smutná lavička“. Poloostrov je rovná plocha s rôznou vegetáciou. Poväčšine ide o naviatu vegetáciu – rôzne kroviny, agáty, liesky a podobná všehochuť. Ale sú tu aj stromy, ktoré za mnohé roky hodne zmocneli a koruna sa značne rozrástla. Vlahy majú dosť, tak rastú a košatia sa. V lete veľmi dobre padne posedieť si v chládku, ktorý poskytujú … presnejšie povedané, poskytovali. Už ich niet. Prišla taká veľká, tučná, zubatá myš a skoro všetky ich odstránila – hurá nech žije bobor. Na Googl Maps by som doplnil názov na „Smutná lavička, veselý bobor“. Prečo je lavička smutná, už asi viem – je jej clivo za stromami.
Totálna devastácia (foto: autor článku)
Čiastočná devastácia, myslím, že následne bude tiež totálka (foto: autor článku)
Bez slov (foto: autor článku)
Smutné.
No nič, otočil som „koňa“ a pobral som sa späť hore tokom. Aby som mal inú trasu, od odbočky na Kalinkovo, som išiel popri kanáli. Je to myslím modrá značka, poľná cesta. Cesta celkom dobre ubiehala, až kým som v diaľke neuvidel prekážku – obrovský strom padnutý naprieč cestou. Bolo veterno, reku vietor vyvrátil stromisko. Prišiel som bližšie a vidím, že príčina je iná. Vietor možno dokončil dielo, ktoré začala ta zubatá potvora:
Otesaný kmeň (foto: autor článku)
Cesta s prekážkou (foto: autor článku)
Na bicykli nosím helmu, ale myslím … nie viem to naisto, ak by tento strom padol na mňa, helma by mi bola na dve veci: na nič a na h…o. Ak by ma tam pripučilo jak žabu, tak zrejme ochranári by konštatovali: „že som bol v zlom čase, na zlom mieste“ – neznášam túto zažitú idiotskú frázu, nakoľko som bol na ceste pre ľudí v dopoludňajších hodinách. Ak by som bol na vysutom brale v búrke, tak vtedy je zlé miesto a zlý čas – ne tak?
Takže asi takto to vidím ja. A riešenie? Nie som za radikálne devastačné riešenia. Navrhoval by som odchyt bobrov pôsobiacich v nevhodných rajónoch a vypúšťať v regiónoch, kde by boli prospešní. A do tej doby, kým by takýto zásah prešiel našou „rýchlou“ legislatívou, mohli by ochranári a „odborníci“ chodiť kŕmiť problematických jedincov. Záhradkári a pestovatelia majú kopu orezanej zelene, niečo by sa porezalo v lese, niečo ZARES. Lebo bobor na veľkom toku nemá potrebu budovať hrádze, len hniezdo a zabezpečiť si dostatok obživy. Stromy v okolí ochrániť, aby sa nedostal ku kmeňu, pletivom, plechom. Ale to by som už asi chcel veľa – jednoduchšie bude nechať všetko tak a tvrdiť že bobor u nás je celkom fajn.