Len ma tak okrajovo napadlo, nemalo by byť kritériom pre výkon určitej funkcie, výška IQ?
Nechcem touto myšlienkou nikoho diskriminovať, ani dehonestovať, ale je prinajmenšom na zamyslenie, keď na rozhodujúcich postoch pôsobia ľudia, ktorých rozhodnutia sú celoplošné s dosahom na celú spoločnosť a obdobia, ktorých dĺžku nedokáže nikto ani odhadnúť. Mnohé z rozhodnutí dokonca prekračujú hranice našej krajiny.
O diskrimináciu by hádam nešlo, veď predsa keď niekto neurobí vodičák, alebo nezvládne psychotesty na prijímacom pohovore, nemôže sa sťažovať na diskrimináciu. Jednoducho na požadovanú činnosť, alebo povolanie nemá schopnosti … nie predpoklady, ale schopnosti. V súčasnosti je táto problematika zložitejšia tým, že mnohé subjekty majú vysokoškolské vzdelanie rôznych stupňov a odborností (akurát, tam chýba hádam psychológ).
Myslíte, že zarámovaný vysokoškolský diplom je garantom určitej dosiahnutej úrovne v stupnici inteligencie?
Malo by to tak byť, keby školstvo fungovalo tak ako má a kvalita absolventov všetkých vzdelávacích stupňov by zodpovedala patričnému vzdelaniu.
Vrátim sa k tomu vodičáku.
Keď som mal 15 rokov a chcel som vodičský preukaz na moped, musel som sa prihlásiť do autoškoly. Predtým, mi ale musel dať dobrozdanie lekár – to bol 1.stupeň osvedčenia. V samotnej autoškole hodnotil moje schopnosti inštruktor. Na záver úspešné zvládnutie testov a niejaká jazda medzi kužeľmi za dohľadu príslušníka VB. Takže niekoľkostupňová kontrola môjho myslenia a správania. A to išlo, prosím pekne o riadenie mopeda – výkon stroja bol 1 kôň (… a druhý kôň na tom sedel).
A teraz kontrolná otázka: myslíte, že som vodičský preukaz vo veku 15 rokov zvládol?
Odpoveď: Áno. Dokonca som ho neskôr rozšíril na osobné auto, traktor, nákladné auto, príves, náves … okrem autobusov mám komplet. A v tomto vidím ten problém … že niektorí kormidelníci nie sú kompletní a veru ani kompetentní. A psychológovia to vidia (…aj psychiatri).
Nie som odborník na psychológiu, ale predstavujem si, že nižšie stupne IQ môžeme simulovať na dosiahnutom veku priemerného jedinca. Potvrdzuje mi to bežné sledovanie televíznych správ, keď pri vystupovaní niektorých jedincov by som toto vystupovanie a vyjadrovanie prirovnal k veku 15-17 ročného tínejdžra. Ale sebavedomého, neomylného a tvrdohlavého, ktorý si za svojimi názormi stojí a nemení ich … a keď ich zmení, je to ešte horšie.
Najhoršia kombinácia je jedinec mdlého rozumu, ale o to viac vybaveného neotrasiteľným sebavedomím.