Foto: archív autoraRačianske vinohrady a račianske vína – to bola vždy tradícia. Pri vyslovení názvu tejto obce sa človeku automaticky evokoval súvis s vínom a vinohradníctvom. Podmienky na pestovanie hrozna sú v račianskom chotári ideálne – podnebie, zem a to najdôležitejšie je hádam poloha – vinohrady sa zvažujú z Malých Karpát na južnú stranu, takže slnko sa môže do pôdy oprieť plnou silou. Keď som mal možnosť rozprávať sa s vinohradníkom z južnej Moravy, ten mi povedal, že táto naša lokalita má dokonca lepšie podmienky, ako ich, moravská.
Ja si pamätám obrovskú rozľahlosť viniča a všetok tento vinič bol vždy riadne ošetrený. Starostlivosť bola evidentná na prvý pohľad. Žiadne šlendriánstvo. Výsledky tejto práce boli aj znať na úrode. Patrilo ku koloritu môjho detstva, že sme celé partie chodili ochutnávať sladké bobuľe a veru občas sme si dali aj preteky s vartášom (nemal šancu). Dnes to už deti nemajú zapotreby – hrozno majú na stole hoci aj na Vianoce, či Veľkú Noc. Dovezú im ho zo Španielska, či Egypta. Ale to už nie je ono – chuť strapca priamo odtrhnutého sa nedá porovnať s ničím.
Dnes, keď sa prejdete po račianskom chotári, v určitých jeho miestach je vám smutno.
Takto niejak vyzerá vinohrad o ktorý sa gazda stará: Foto: archív autora
… a takto, keď sa nestará:
Foto: archív autora
Foto: archív autora
To sú síce zábery zanedbaných vinohradov, ale niektoré už nie je možné ani odfotiť, nakoľko developer takéto územia zabral a dnes tam stoja nehorázne stavby, pri ktorých sa projektant ani nesnažil niejako ich citlivo zakomponovať do daného prostredia.
Takže takto prebehla transformácia našej spoločnosti za posledných temer 30 rokov v podobe špecifického poľnohospodárstva. Najsmutnejšie je, že v tomto prípade sa pôvodný stav už nikdy nevráti.
A ešte na okraj: nedá mi neporovnať so susedmi (A)
Foto: archív autora