sandal

Lacnejší benzín – kto by to neprijal, kto by odmietal? V skrátenej forme možno povedať, že by to malo priniesť len samé pozitíva (okrem EKO hľadiska samozrejme). Ale je to skutočne tak?

Jedno z pozitív by určite mala byť reflexia vo forme nižšej ceny tovaru a služieb, no chápem, že sme ešte len na začiatku 21.storočia n.l., takže až takú flexibilitu od našich prepravcov, dopravcov a výpravcov nemôžme vyžadovať. Pravdou ostáva, že rovnako rýchlo obchodníci a prepravcovia  nereagujú pri raste cien PH (pohonné hmoty), ale dodatočná kompenzácia zohľadní aj oneskorenú korekciu. Čiže toto aktuálne pozitívum si vlastne môžeme strč. … zo zoznamu vyškrtnúť, nakoľko vôbec neexistuje. Že som Vás s tým vôbec zaťažoval 🙂 .

Ďalšia z výhod tohto trendu je už rukolapnejšia – bežný človek si za rovnaký peniaz natiahne do auta viac PH, tak nadobúda dojem, že jeho kvalita života sa zas o niečo zvýšila (obrazne povedané asi o 0,001mm – aj to sa bojím, že som prepískol). Tým, že mám viac benzínu, môžem viac jazdiť – to je rovnica bez neznámej. ALE … keď takto rozmýšľajú viacerí, rádovo môžme hovoriť o tisícoch a títo viacerí sú nakumulovaní v určitých prehustených aglomeráciách, zrazu sa nám z pocitu vyššiej kvality života stáva frustrované postávanie v kolónach, v lepšom prípade poskoky v spomenutej kolóne … a ideme z kolóny do kolóny, však sme taká kolónia, nie? Aj keď po čase môžu PH zdražieť, takto navnadený šofér už v aute ostáva – nedostanete ho odtiaľ ani heverom.

Som z Bratislavy, bývam tu, aj pracujem, takže hovorím len o tomto mestečku. Do roboty chodím roky (vlastne jazdím) ráno v čase 6:00 – 6:30 a v tomto čase, ba dokonca do 7:00 nebola nikdy cesta, ktorú používam (príjazd z Pezinka) preplnená autami. Dnes je to ale úplne iný level – pred pol siedmou je už cesta na kompletku zablokovaná a auta sa posúvajú minimálnou rýchlosťou – Bentley vedľa Felicie, vsjo rovno. Síce v tom Bentey je určite väčší salám, ale nie je nič tak traumatizujúce, ako sedieť v kvalitnom, silnom aute a stáť na mieste. Kolegovia dochádzajúci z dedín od Modry, Budmeríc rozprávajú neskutočné hororové príbehy o zápchach až z Pezinka … po takomto hrôzostrašnom brífingu sa roztrasené osadenstvo rozchádza na svoje pracoviská a veru do svačiny niet o čom – priam hmatateľne cítite to napätie v lufte. Hrozné pomyslieť.

Neustále, čo existujem, čo vnímam, mnohí horekujú, ako dostihnúť „západ“. Nuž my sme ho už v niektorých sférach dostihli, ba dokonca máme našliapnuté na predstihnutie. Nerobme to, aspoň nie bezhlavo – novodobý dejepis nám našepkáva … len treba vedieť počúvať.