Foto je z archívu autora blogu (r.2007)
Bratislava, ako všetky európske mestá, dýcha históriou. Sú tu historické pozostatky z rôznych období a história nie je len Hrad, Mária Terézia, či Hummel, ale aj rôzne drobnosti, zaujímavosti, či rarity z jednotlivých období pričom tieto nemusia byť navrstvené na seba, ale stoja vedľa seba – tak ako Hrad a parlament… a predstavte si, že medzi nimi stálo ešte niečo : Foto je z archívu autora blogu (r.2007)
Vidíte, to? Tá polozakrytá a zanedbaná vilka stála kedysi pod Hradom. Neviem, kto ju postvavil, kto tam žil, ale viem, že táto vilka slúžila za Slovenského štátu ako verejný dom pre nemeckú armádu. Dnes už budova neexistuje a miesto vyzerá takto:
Foto je z archívu autora blogu
Prečo ju zlikvidovali?
Špatila výhľad na hradný kopec (budova parlamentu ho špatí dostatočne), alebo bola nevhodná svojou funkciu počas II.sv. vojny? Bordel, je holt bordel, ale občas to, čo vídame v parlamente, či na Hrade je ešte niečo horšie – nepomenovateľné a nepochopiteľné. Klasický bordel je myslím pochopiteľný – za peniaze služby, ale čo parlament niekedy prezentuje za naše peniaze – nebudem rozvádzať.
Kedy ju zlikvidovali?
Dnes, keď sa ide niečo riešiť s historickými pamiatkami v BA sú okolo toho pomaly manévre, protesty, petície, ale keď sa likviduje bordel, robí sa to potichu a možno aj za tmy 🙂 .
Toto, je problém nás Slovákov – vzťah k vlastnej histórii. Prevládajú dve negatívne skutočnosti:
– mnohí si myslia, že história začína obdobím, kedy sa narodili, takže všetko predtým nemá hodnotu
– históriu si treba opraviť/vylepšiť podľa vlastného vkusu bez ohľadu na fakty
Myslím, že mnohí obľubujú históriu v podobe architektúry a poľahky identifikujú baroko, gotiku, či iný sloh. Historické slohy sú podľa môjho názoru veľmi atraktívne a zaujímavé – stavitelia mali cit pre včlenenie do stávajúceho okolia a tým myslím aj našich starých otcov, so stavbou dreveníc a celých hospodárstiev. Nuž, ale história môže zachovať aj budovy s menej atraktívnym vzhľadom a menej atraktívnou históriou – ale furt je to história.
Dnes mohla byť v predmetnej budove expozícia z obdobia, keď slúžila ako verejný dom. Figuríny v dobových kostýmoch, interiér vylepšiť artefaktami z tej doby – propriety, ktoré sa dajú poľahky zohnať. Celé to mohlo byť naaranžované s citom, aby dojem nebol vulgárny. Kde vo svete majú niečo podobné? Mohli sme mať ďalšiu bratislavskú atrakciu – mohli.
Ale nemáme a už to nikto nevráti, tak ako mnoho iného – nič to budeme mať nový Zuckermandel, ten bude predsa krajší, ako ten z minulého tisícročia.