V poslednej dobe častokrát zachytím informácie, koľko potravín sa vyhadzuje. V týchto informáciách sú udané konkrétne čísla a verím, že tieto sú podložené reálnymi hodnotami. Len pre ilustráciu …. pre EÚ to je 180 kg na obyvateľa ročne. Konkrétne pre Slovensko to je 600.000ton ročne, čo je cca 110 kg na obyvateľa.
www.zenyvmeste.sk/potravinami-plytvame-vo-velkom–pomoct-by-mohlo-uvolnenie-pravidiel
Nepoznám stravovacie návyky spolueurópanov do detailov, tak sa zamerajme len na Slovensko. Podľa štatistík je to 110 kg na obyvateľa ročne … je to obrovské množstvo. Ak to prerátame na jeden deň, vyjde 0,3kg na osobu, pri štvorčlennej rodine 1,2kg za deň !!!
Je jasné, že potraviny sa vyhadzujú nielen v domácnosti. Činia takto aj dopravcovia, sklady, reštaurácie, jedálne, maloobchod. Do manipulácie s tovarom nevidím, ale čo vidím je množstvo potravín v supermarketoch – to sú enormné množstvá, tony a tony polotovarov, hotových jedál, čerstvých produktov, sušených, konzervovaných, údených. V tomto smere sú potraviny dehonestované na úroveň atrapy – vystaviť – dekorovať – vyhodiť. Ak sa dobre poobzeráte, až Vám prechádza zrak. A tu je jeden z problémov. Dnes je obchodnícky trend vystaviť čo najviac potravín, očariť zákazníka, prilákať ho k regálu … „poď sem, vezmi si, veď je tu toho toľko“. A my berieme. Niekoho táto sugescia tak ovplyvní, že zoberie viac, ako mu je potreba (jednoduchá rada: nakupovať potraviny musíte najedený).
Som z generácie, ktorá pamätá prednovembrové samoobsluhy a mnohokrát si v takom giga-super-hyper markete na to spomeniem 🙂 . Koľko sme sa tam nastáli ( jedna fronta na košík, druhá k výkupu fliaš, tretia k váženému tovaru, štvrtá k pokladni), aké nákupné košíky sme mali (na 2 mlieka, jeden chlieb, maslo a zopár drobností) … to bolo v potravinách, potom sa muselo ísť do zelovocu a do mäsiarstva (ale tam najprv, inak sa ušli samé flaxne), takže si človek jó rozmyslel, čo nakúpi a či to dokáže odvliecť. Ale i napriek tejto tortúre si veľmi dobre pamätám, že v kontajneroch bolo vyhodených viac potravín, ako dnes. Bežne som vídaval plesnivý chlieb, sem tam aj iné pochutiny, raz dokonca kačicu (aj s pekáčom). Som z mesta, takže píšem len to, čo som videl, lebo na dedine bola situácia určite iná. Bohužiaľ štatistika z tej doby neexistuje, hoc boli vypracované štatistiky na iné, nepodstatné veci.
Vráťme sa ale k naším 600.000.000kg ročne vyhodených potravín a popusťme trochu fantáziu. Neviem koľko potravín spotrebujeme reálne, ale otázka stojí: koľko by stáli potraviny, keby sa teoreticky nevyhodilo nič, resp. minimum?