Neviem, čím to je, ale mám dojem, že vek okolo päťdesiat (plus mínus päť rokov) je pre chlapa kritický. V individuálnych prípadoch až životu nebezpečný. Niečo sa v tejto životnej etape deje. Uvedomil som si to keď zomreli moji dvaja spolužiaci nedožijúc sa ani spomenutej hranice. Jednému skolabovalo srdce, pričom o tomto riziku vedel. Bol pod lekárskym dohľadom, ale podceňoval dôležitosť liečby a lieky mnohokrát nevzal, alebo vzal neskôr. Príčinu skonu druhého spolužiaka nepoznám, ale tento môj školský kamarát bol vždy ľahtikár, flink a salámista. Môj tatko ho výstižne nazval – Samorost. Takže tiež predpokladám, že došlo k zanedbaniu triviálnych liečebných návykov predpísaných lekárom – ale môžbyť sa mýlim.
Nie som lekár, neviem presne ako naše telo funguje, akú údržbu vyžaduje, aké palivo je najvhodnejšie, akými adítivami vylepšiť skladbu stravovania. Keď sa niečo pokazí, neviem ako pokazenú časť opraviť, plne ju sfunkčniť. Táto nevedomosť mi ale nebráni, aby som si sám choroby diagnostikoval, nasadzoval vlastnú liečbu, opravoval porušené diely. Niekedy sa zadarí, inokedy je výsledok na zaplakanie – bolesť je väčšia, pokazená súčiastka je ešte pokazenejšie 🙁 . Auto si tiež opravujem systémom pokus/omyl a hoc je tiež mnohokrát výsledok na zaplakanie, nakoniec sa práca podarí – vždy, všetko dotiahnem do konca.
Ale vráťme sa k tej magickej päťdesiatke. Môj názor je, že približne v tomto veku dochádza k určitým fyziologickým a psychologickým zmenám. To by nebolo na závadu. Na závadu je, že si to niektorí jedinci neuvedomia, alebo aj keď áno, tak majú snahu za každú cenu podávať výkony, ako pred 20 rokmi. Muži aj ženy … ALE … tu si myslím práve dochádza k určitým rozdielom. Neviem, či chlapi sú ješitnejší, ako ženy, ale taká ta „dôležitosť“ je u nás väčšia, ako u žien – a tá nepustí. Jednoducho sme majstri sveta a nepriznáme si iný stav. To je zrejme z tej psychickej stránky. Čo sa týka fyzickej, tak je všeobecne známe, že ženské telo je odolnejšie a je aj lepšie nastavené a zoštelované (dokonca má aj krajší obal). Ženy majú v sebe dokonca zabudované výstražné čidlo, červenú kontrolku (pud sabazáchovy), čo my nemáme, alebo ho máme, ale nedali nám k nemu manuál.
V mnohých prípadoch sú zdravotné problémy v abrahámovinách dôsledkom životosprávy z rokov predchádzajúcich. V takom prípade s tým už nič nenarobíme, ale ak tento blog čítajú mladší, tak je to pre nich poučenie, ako tento stav predísť, zmierniť, alebo sa naň pripraviť – ale povedzte akčnému tridsiatnikovi, aby neskákal na gume z mosta 🙂 . Na druhej strane treba život žiť, všakáno, tak si vyberte.
Každý máme svoje limity, ale to neznamená, aby sme išli až po ne … treba si zachovať koridor na dojazd pred mantinelom, aby som na tom mantineli neostal rozplesknutý jak kus bravčového.