Bankovníctvo v dnešnej podobe a forme je veľkou pomocou pre nás, bežných občanov, pre podnikateľské subjekty, pre štátny rezort, proste pre všetkých. Ale najväčšou pomocou je pre samotné banky a ich majiteľov. Je to pre nich obrovský tok finančných prostriedkov, pričom smotana tečie len jedným smerom … do útrob bánk.
Nie som podnikateľský subjekt a ani v zamestnaní nepracujem s financiami. Mám len jeden účet – bežný, debetný. To stačí, aby som poukázal na gigantický nepomer v úrokových mierach pre dva zúčastnené subjekty BANKA versus ja.
Musím uviesť, že účet v mojej banke prečerpám málokedy … cca raz za 5 rokov a to o niekoľko málo €. Ale nedá mi neuviesť následovné úrokové miery (ÚM) mojej nemenovanej finančnej inštitúcii:
Kreditná ……….. 0,01% – úročí kreditný zostatok na účte
Debetná ………..18,9 % – úročí výšku povoleného kontokorentného rámca
Trestná …………23,9 %
Trestná ÚM ma priveľa nezaujíma, lebo sa príliš nelíši od debetnej, to za 1. a za 2. dúfam, že túto „lukratívnu“ službu nikdy nevyužijem. Zamerajme sa len na kreditnú a debetnú. Obe úročia rovnakú službu – poskytnutie, zapožičanie finančných prostriedkov na neurčitý čas. Takže služba je rovnaká, subjekty sú rovnaké, len nastáva opačné garde: ak poukážem banke financie ja, úročí mi ich 0,01%, pri rovnakej službe zo strany banky to je 18,9%. Takže ak budem mať 500€ na účte po celý rok, získam úrokom 0,05€ slovom päť eurocentov, ale ak budem mať prečerpaných 500€, tak si banka pripíše z môjho účtu 94,50€.
Ak dáme tieto ÚM do akéhosi pomeru, tak banka získava 1890 násobne viac, ako ja, za rovnakú službu … a to sme už inde, všakáno :-). Chápem, banky sú veľké inštitúcie, pracuje tam mnoho odborníkov, majú zložitú infraštruktúru, celosvetové zastúpenie, ale 1890 násobný nepomer? Veď to je číslo, ako letopočet.
Keby sa dnes narodil Juraj Jánošík, určite by nešiel študovať za farára (aj keď …), ale za ekonóma, obor bankovníctvo. Za takéto zbojstvo by sa mu ani za chrbtom nehompáľal ten nešťastný hák.