Koľko času sa v súčasnosti naša spoločnosť venuje rozprávaniu, počúvaniu, prednáškam, diskusiám, rozhovorom, obvineniam, obhajobám, monológom, dialógom, deklaráciam, formuláciam, demagógiam, stanovám, memorandám … je toho v dnešnej dobe už neúmerné množstvo. A z toho všetkého je hádam 80-90% len bezzubé, nekonštruktívne kecanie, drístanie a samoľúbe ospevovanie svojich činov, či dokonca svojej osoby.
Uvedomil som si tento marazmus pri probléme s cestnými výtlkmi. Rozprávajú, riešia a vyhovárajú sa všetci dotknutí, vo všetkých regiónoch a každý deň. Ale ja osobne som nevidel ešte ani jednu zaplátanú dieru.
Týchto prázdnych slov sa premelie toľko, že zanikne aj dobrá myšlienka. Nik ju už ani nevníma. A mám dojem, že sa to zhoršuje. Vždy to tak bolo, že ten výrečnejší si dokázal viac vybaviť, šéf si ho skôr všimol. Prosím, nie je to fér, ale dar reči je proste výhoda. Ale aby to bolo len o slovách?
V podstate aj tento blog je len taký dríst, šplech, či výkrik do tmy. Aspoň je krátky ,-)