Situácia na trhu (akomkoľvek) nie je jednoduchá. Ponuka presahuje dopyt, kúpna sila obyvateľstva je nízka, obchodníkov veľa. Každý chce byť úspešný a poniektorí neváhajú použiť všetky legálne, pololegálne, ba aj nelegálne, či ilegálne praktiky.
Zopár postrehov z praktík predajcov potravín, ktoré sú v tej legálnej rovine, ale nie vždy ponechávajú predajcu v dobrom svetle v očiach zákazníka:
1. Všimnite si, že pri kúpe napr. citrónov v sieťke, je vždy jeden citrón už na hranici konzumnosti. Má inú pevnosť a farbu. Pokazí sa prvý, takže ak je ešte použiteľný, treba ho zjesť ako prvý. Myslím, že to balia tým spôsobom, že majú vytriedené citróny II.(či III)triedy a do sieťky (1/2 kg) dajú jeden pofidérny a doplnia dobrými.
2. Ak si potrpíte na dátume výroby pozrite sa v regáli na dátumy výrobkov, ktoré sú zaradené vzadu v regáli. V popredí sú výrobky so staršími dátumami.
3. Premiestňovanie potravín. Potraviny, ktoré mali „svoje“ miesto sú z ničoho nič na druhej strane predajne. Dôvod je jednoduchý. Predajca má záujem, aby kupujúci čo najviac lobzoval po predajni – tým sa zvyšuje možnosť ďalších nákupov.
Určite takýchto rafinovaných metód predaja je viac. Ja osobne, pokiaľ je všetko v hraniciach slušnosti a bezpečnosti zdravia, beriem ako určitú hru na schovávačku 🙂
A čo vy vážení? Usledovali ste podobné grify?